Po právoplatnom rozsudku Najvyššieho súdu SR zanikol poslanecký mandát predsedovi ĽSNS Mariánovi Kotlebovi. Jeho miesto zaujala prvá náhradníčka kandidátky ĽSNS Slavěna Vorobelová – bývalá predsedníčka a členka strany Národná koalícia.
Ako ste prijali možnosť byť súčasťou Národnej rady SR?
Ako prvé je dôležité povedať, že na kandidátnej listine strany Kotlebovci – ĽSNS som bola na základe dohody o spoločnom postupe v parlamentných voľbách 2020, ktorú podpísalo päť pronárodne orientovaných strán, vrátane Národnej koalície, ktorej som bola v tom čase predsedníčkou. Potreba spolupráce malých mimoparlamentných strán bola nutná vtedy a je dôležitá aj teraz. Ďalším dôležitým faktom je, že strana Kotlebovci – ĽSNS ako jediná vtedy parlamentná strana takéto spájanie pronárodných síl vôbec umožnila a sprístupnila svoju kandidátnu listinu. Iné „veľké“ pronárodné strany nič podobné neiniciovali a ani neumožnili. A teda, ako ste uviedli v otázke, poslaneckého mandátu som sa ujala ako náhradníčka za poslanca, ktorý bol zbavený svojho mandátu v dôsledku rozhodnutia súdu. Túto možnosť som prijala s veľkou pokorou a plnou vážnosťou, ktorá takejto významnej pozícii prináleží.
S akými očakávaniami ste sa ujali poslaneckého mandátu?
Tušila som, do čoho idem a som si vedomá toho, že politika je „pánske huncútstvo“. V politike nikdy neviete, čo sa udeje zajtra, a preto najdôležitejšie je nedávať najavo strach, nakoľko jeho „pach“ priťahuje pozornosť politických predátorov. Ale, ako sa hovorí, odvaha je predsa o prekonávaní strachu a slovenský národ nevyhnutne potrebuje odvážnych poslancov, ktorí sú odhodlaní presadzovať a brániť jeho štátotvorné, svojbytné a existenčné záujmy. Preto som sa aj rozhodla nepridávať sa zatiaľ k žiadnej strane, ani do žiadneho klubu a budem pôsobiť ako nezaradená poslankyňa slovenského národa. Pretože ja „veľmi citlivo vnímam“, že národ je rozoštvaný, rozhnevaný a nechcem prilievať olej do ohňa tým, že si oblečiem nejaké politické tričko na úkor mojej poslaneckej práce v prospech občanov Slovenska. Dovolím si povedať, že ja ľuďom na Slovensku rozumiem (teda s výnimkou tých „najslušnejších“ progresívcov, ktorí nerozumejú ani sami sebe).
Akým spôsobom chcete prispievať do legislatívneho procesu z pozície nezaradenej opozičnej poslankyne?
Mojim zámerom je podporiť každý jeden návrh, ktorý pomôže Slovensko urobiť lepším miestom pre spokojný život a ktorý posilní postavenie slovenského národa na Slovensku, posilní zvrchovanosť SR, posilní právny a sociálne spravodlivý štát rešpektujúci základné ľudské práva a slobody a v neposlednom rade jeho demokratické zriadenie (ale či také návrhy sa dajú od tejto vlády čakať je otázne a asi aj každý poznáme, aká je odpoveď). Taktiež budem tvrdou opozíciou súčasnej vlády, nakoľko tak ako väčšina občanov nie je spokojná s jej krokmi, nie som spokojná ani ja. Rada by som sa najviac venovala predovšetkým sociálnej oblasti, ochrane práv zamestnancov, podpore mladých rodín, slobodných matiek a starších občanov, ktorí sú odkázaní na pomoc iných, resp. štátu.
Plánujete sa staťv strednodobom a dlhodobom horizonte súčasťou nejakého politického zoskupenia pôsobiaceho v Národnej rade SR?
Na túto otázku Vám dnes odpovedať neviem. Avšak vzhľadom k tomu, že vo svojej pronárodnej, prosociálnej a prodemokratickej politickej činnosti chcem aj naďalej pokračovať a situácia je taká, že sme parlamentnou demokraciou a o mandát poslanca NR SR sa môžete uchádzať len na kandidátke niektorej politickej strany, tak určite sa časom k nejakej strane budem musieť pridať. Jediné, čo dnes s istotou viem, je to, že strana musí byť pronárodne, prosociálne a prodemokraticky zameraná. Nejaké ponuky na politickú spoluprácu som už dostala aj pred mojím nástupom do Národnej rady SR, ale nebudem ich špecifikovať ani nijako inak komentovať.
Ako hodnotíte dvojročné pôsobenie súčasnej koalície?
Veľmi v krátkosti odpoviem, pretože keby mám podrobne a dôkladne zhodnotiť dva roky toho, čo tu táto svoloč navyvádzala, tak to by už pomaly aj končilo toto volebné obdobie. Okrem pár percent zaslepených ľudí, sa takmer všetci občania SR tešia na ten deň, kedy tento protislovenský, protisociálny, protidemokratický fašistický živel odíde na politické smetisko a už bude len čiernou škvrnou našich novodobých dejín.
Jedným z Vašich prvých kľúčových hlasovaní bolo hlasovanie o vydaní resp. nevydaní bývalého trojnásobného premiéra Roberta Fica na väzobné stíhanie…
Proti vydaniu poslanca Fica som hlasovala preto, pretože som očakávala, tak ako aj väčšina verejnosti, že bude stíhaný a väznený za údajné miliardové rozkrádanie SR. Neobstál u mňa argument, že cez tlačové konferencie údajne ovplyvňuje svedkov. Poslanec Fico je obvinený, môže byť stíhaný na slobode a kolúzna väzba je podľa viacerých právnikov nedôvodná. No bohužiaľ, ho chce koalícia trestať za protiprávne konanie Kisku, Matoviča a ďalších jeho politických oponentov. Nechcem, aby za toto, podľa môjho názoru protiprávne konanie a PR aktivity Matoviča, zaplatili občania. Pretože, ak by Ústavný súd SR alebo Európsky súd pre ľudské práva rozhodol časom, že boli porušené ústavné práva Roberta Fica a priznal by mu odškodné, tak by to neplatil ani Lipšic, ani Matovič, ani Sulík, ani Pročko, ani Šeliga, ani Remišová, ani Čaputová, ale my, občania SR!! Ak si chce koalícia zvýšiť svoje preferencie, tak nech to robí v medziach zákona. Fotky Fica v putách si môžu predsa urobiť vo photoshope. Nebolo by to prvýkrát, čo by oklamali svojich dôverčivých voličov.
Otázka na záver. Aký je podľa Vás volebný potenciál národno-kresťanského politického spektra v najbližších parlamentných voľbách?
Tým, že slovenský národ je štátotvorným národom Slovenskej republiky a je zároveň aj tým najpočetnejším, tak ten národný potenciál by mal tomu aj zodpovedať. Lenže realita je presným opakom. Mám taký pocit, že Slováci sú dnes „národní“ len keď sa podarí nejaký významný medzinárodný úspech našim športovcom a niekedy ani nemusia byť naši, stačí, že majú slovenský znak na drese. A v spojení s tým kresťanským sa ten potenciál celkom výrazne zmenšuje, pretože každý volič má v tomto svoje vlastné hodnotové požiadavky aj napriek tomu, že v našej národnej identite je kresťanský hodnotový systém tým dominantným. Napr. mne osobne takéto vyhraňujúce dodatky pripojené k tomu „národný“ evokujú kresťanský fanatizmus až tzv. „katoliban“ a to podľa môjho názoru odrádza potenciálneho voliča, ktorý sa hlási k slovenskej národnej identite, ale netúži po tom, aby pravidelná návšteva kostola bola vynucovaná pod hrozbou štátnej represie (obrazne povedané, ale veľa ľudí tak rozmýšľa) alebo, aby bola cirkev financovaná v takom rozsahu ako dnes zo štátneho rozpočtu. Takže ekonomickou terminológiou povedané, dopyt po tom čisto národnom by aj bol, avšak možno chýba vhodná ponuka. Naopak, po tej ponuke, ktorá obsahuje to národné už napr. v spojení s tým kresťanským zas nie je nejaký výrazný dopyt. Teda na základe uvedeného si myslím, že potenciál národno-kresťanského spektra je taký ako aj doteraz bol a tie strany, ktoré ho reprezentujú si medzi sebou tieto hlasy rozdelia. Ale samozrejme môžem sa aj mýliť a voliči opäť prekvapia nielen nás, ale aj samých seba navzájom. Základom však je spolupráca jednotlivých národne-kresťanských strán, pretože, ak opäť nebude ochota lídrov spájať sa, tak tie hlasy ostanú roztrieštené a budeme sa čudovať, prečo sú pri moci liberálno-progresívne strany.
Zhováral sa: Matej Mindár
