V týchto dňoch médiá riešia Trubanove drogy, Kočnerove smsky s vládnymi politikmi, ale uniká nám akosi to podstatné a to je, čo sa deje vo svete a na čo sa treba pripraviť v reálnom živote. Aké kroky podniká naša vláda v tomto smere?
Ľudia hádam vedia, že človek, ktorý obhajuje drogy či má kontakty s podsvetím, by premiérom nikdy nemal byť. V slušnej spoločnosti by sa to ani nespochybňovalo ani o tom nediskutovalo. Jeden by sa mal vytratiť z politického života skôr ako do neho reálne nastúpi a druhý by sa mal dlhé roky kajať za múrmi väznice aj s jeho „kamošmi“.
Tak, ale to podstatné. Jóbove zvesti o spomaľovaní rastu slovenskej ekonomiky dostali reálne kontúry. Bude horšie, priatelia.
Poďme k číslam. V medzikvartálnom porovnaní sa hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska po sezónnom očistení zvýšil o 0,4% v porovnaní s nárastom o 0,7% v prvom kvartáli. Nie sme v tom však sami, spomalil sa aj rast ekonomiky celej Európskej únie, a to z 0,5% na 0,2%.
Takýto vývoj slovenskej ekonomiky zaostal za očakávaním Ministerstva financií i ekonomických analytikov. Tí odhadovali medzikvartálny rast o 0,7% a medziročný rast o 3,3%.
Už v júni znížilo Ministerstvo financií výhľad rastu domácej ekonomiky na tento i budúci rok. Zhoršenie prognózy zdôvodnilo spomalením hospodárskeho rastu v eurozóne. Čo sa týka priemyselných odvetví, ktoré cítia zhoršenú situáciu, ide najmä o gumárov, textilky, farmaceutické firmy, i automobilky, ktoré sa u nás roky prezentovali ako výkladná skriňa hospodárstva. Produkcia áut sa v júni prepadla o 7,6% a potiahla nadol celý priemysel.
A podnikatelia sa podľa toho aj začali správať. Napríklad si pripravujú krízové scenáre, aby vedeli zareagovať, ak dôjde k väčším výpadkom. Všade sa šíri zlá nálada.
Ministerstvo tento rok očakáva (ešte v júli tak deklarovali na svojej webovej stránke) rast HDP o 3,5% oproti skoršiemu odhadu 4%. V budúcom roku by sa HDP mal zvýšiť o 3,4%, ministerstvo predtým očakávalo rast o 3,7%.
Pamätáte si široké úsmevy bývalého ministra financií, keď na konci minulého roka oznamoval historickú správu? Po krízových rokoch a postupnom, často aj bolestivom znižovaní vysokého deficitu, sme mali mať v tomto roku vyrovnaný rozpočet. Bol to veľký úspech, ale, žiaľ, len bol. Dnes sa už ukazuje, že aj za tento rok budeme mať vo svojom hospodárení ďalší deficit. Dokonca možno vyšší ako vlani či predvlani.
Priemyselná výroba padá. Firmy sa začínajú pripravovať na väčší útlm, napríklad odkladajú investície. Vplyv na vývoj slovenskej ekonomiky bude mať podľa analytikov najmä slabnúci externý dopyt, prejaviť by sa mal nielen v spotrebe domácností, ale aj v investíciách.
Dobrou správou nie je ani vývoj vo svete. Spomalenie hlási aj nemecká ekonomika, ktorá je so slovenskou previazaná obchodne. Zlé čísla hlási aj Čína. Nemecká ekonomika stojí pred recesiou. A čo sa ukáže v Nemecku, to zakrátko vždy príde aj k nám.
Ale nie to je najhoršie. Slovensko sa z krízy v roku 2008 nepoučilo, časť peňazí z dobrého obdobia sa prejedlo, minulo, rozkradlo. Doplňte si podľa uváženia. Nezmenilo sa školstvo, stále nezodpovedá reálnym potrebám trhu práce. Koľko rokov na to upozorňujú odborníci?!
V posledných rokoch stále zaostávame v transformácii ekonomiky smerom k znalostnej ekonomike založenej na inováciách a je tak odkázané práve na manuálnu produkciu, kde je cena práce stále jedným z kľúčových faktorov konkurencieschopnosti. A keď tieto firmy, ktoré si z nás spravili montážnu dielňu, kde sa všetko len lepí, zvára, ale nič sa nevymýšľa, raz od nás odídu (aj podľa toho, kedy im končia priaznivé daňové prázdniny), tak potom tu začne to ozajstné peklo.
Alebo sa vo voľbách pokúsime o reálnu zmenu a začnú sa riešiť podstatné veci, ktoré budú mať dopad na náš každodenný život a v konečnom dôsledku na naše peňaženky?