Kategória: Politické dianie

[vc_row type=“in_container“ full_screen_row_position=“middle“ scene_position=“center“ text_color=“dark“ text_align=“left“ overlay_strength=“0.3″ shape_divider_position=“bottom“ bg_image_animation=“none“][vc_column column_padding=“no-extra-padding“ column_padding_position=“all“ background_color_opacity=“1″ background_hover_color_opacity=“1″ column_link_target=“_self“ column_shadow=“none“ column_border_radius=“none“ width=“1/1″ tablet_width_inherit=“default“ tablet_text_alignment=“default“ phone_text_alignment=“default“ column_border_width=“none“ column_border_style=“solid“ bg_image_animation=“none“][vc_column_text]Prinášame aktuálny rozhovor so Slavěnou Vorobelovou, predsedníčkou Národnej koalície, ktorá zároveň kandiduje na kandidátke strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko v rámci podpísaného memoranda viacerých politických strán.[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row][vc_row type=“in_container“ full_screen_row_position=“middle“ scene_position=“center“ text_color=“dark“ text_align=“left“ overlay_strength=“0.3″ shape_divider_position=“bottom“ bg_image_animation=“none“][vc_column column_padding=“no-extra-padding“ column_padding_position=“all“ background_color_opacity=“1″ background_hover_color_opacity=“1″ column_link_target=“_self“ column_shadow=“none“ column_border_radius=“none“ width=“1/1″ tablet_width_inherit=“default“ tablet_text_alignment=“default“ phone_text_alignment=“default“ column_border_width=“none“ column_border_style=“solid“ bg_image_animation=“none“][vc_column_text]Pred pár dňami rezonovalo médiami, že Národná koalícia odstúpila od memoranda o spolupráci s Kotlebovcami – Ľudovou stranou Naše Slovensko. Je to pravda?

Nie je to pravda, aj napriek tomu, že prvý podpredseda takúto informáciu rozoslal médiám s cieľom zjavne poškodiť obe strany. Memorandum je platné.[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row][vc_row type=“in_container“ full_screen_row_position=“middle“ scene_position=“center“ text_color=“dark“ text_align=“left“ overlay_strength=“0.3″ shape_divider_position=“bottom“ bg_image_animation=“none“][vc_column column_padding=“no-extra-padding“ column_padding_position=“all“ background_color_opacity=“1″ background_hover_color_opacity=“1″ column_link_target=“_self“ column_shadow=“none“ column_border_radius=“none“ width=“1/1″ tablet_width_inherit=“default“ tablet_text_alignment=“default“ phone_text_alignment=“default“ column_border_width=“none“ column_border_style=“solid“ bg_image_animation=“none“][vc_column_text]Prečo došlo k rozkolu v Národnej koalícii, ak sa tomu dá tak povedať?

Problém vznikol tým, že v zmysle memoranda mala strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko právo veta pri určovaní kandidátov. To znamená, že odmietla dať na ich kandidátku 2 podpredsedov Národnej koalície a jedným z nich bol práve prvý podpredseda Peter Sokol. Následne prvý podpredseda začal strane škodiť svojim konaním. Zašlo to až tak ďaleko, že informácia o dianí vo vnútri strany prenikla na verejnosť. To, že časť predsedníctva si vykladá stanovy a zákon svojvoľne, ma mrzí a verím, že situácia vo vnútri strany sa vyrieši.[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row][vc_row type=“in_container“ full_screen_row_position=“middle“ scene_position=“center“ text_color=“dark“ text_align=“left“ overlay_strength=“0.3″ shape_divider_position=“bottom“ bg_image_animation=“none“][vc_column column_padding=“no-extra-padding“ column_padding_position=“all“ background_color_opacity=“1″ background_hover_color_opacity=“1″ column_link_target=“_self“ column_shadow=“none“ column_border_radius=“none“ width=“1/1″ tablet_width_inherit=“default“ tablet_text_alignment=“default“ phone_text_alignment=“default“ column_border_width=“none“ column_border_style=“solid“ bg_image_animation=“none“][vc_column_text]Aký je Váš postoj a aké kroky podnikáte?

Situáciu sa snažím riešiť a komunikujem s Ministerstvom vnútra SR a právnikmi, keďže o krokoch prvého podpredsedu sa dozvedám zo sociálnej siete. Nebolo mi oficiálne oznámené žiadne stanovisko či uznesenie, ktoré bolo prijaté bez mojej účasti. Boli mi vymenené zámky na kancelárii ako aj odňatý prístup k straníckym dokumentom a kontaktom. Dôležité je uviesť, že v registri politických strán figurujem stále ako predseda a zároveň štatutárny zástupca Národnej koalície. Nemám ani vedomosť, že ministerstvo obdržalo nejakú žiadosť o zmenu údajov.

Ako predseda sa v zmysle stanov za svoje konanie zodpovedám v prvom rade republikovému snemu a v žiadnom prípade nie predsedníctvu. Zároveň snem vymenúva a odvoláva predsedu. Keďže mám trvalý pobyt v Humennom, som evidovaná v okresnej organizácii, ktorá návrh na moje vylúčenie nikdy nedala republikovému grémiu. Republikové grémium môže rozhodnúť, že o vylúčení môže rozhodovať predsedníctvo. V danom prípade republikové grémium nebolo zvolané.  A taktiež nebolo zvolané predsedníctvo predsedom strany, kde by sa rozhodovalo o kohokoľvek vylúčení. Predseda strany zastupuje stranu navonok. Predsedníctvo zvoláva predseda alebo na základe poverenia tajomník strany.

V danom medializovanom prípade predseda predsedníctvo nezvolal, čiže považujem ho za neplatné a v rozpore so stanovami, zároveň som na toto predsedníctvo ako predseda nebola pozvaná, kde sa údajne rozhodovalo o mojom vylúčení ako člena.[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row][vc_row type=“in_container“ full_screen_row_position=“middle“ scene_position=“center“ text_color=“dark“ text_align=“left“ overlay_strength=“0.3″ shape_divider_position=“bottom“ bg_image_animation=“none“][vc_column column_padding=“no-extra-padding“ column_padding_position=“all“ background_color_opacity=“1″ background_hover_color_opacity=“1″ column_link_target=“_self“ column_shadow=“none“ column_border_radius=“none“ width=“1/1″ tablet_width_inherit=“default“ tablet_text_alignment=“default“ phone_text_alignment=“default“ column_border_width=“none“ column_border_style=“solid“ bg_image_animation=“none“][vc_column_text]Myslíte, že táto situácia môže skončiť aj na súde?

Mrzí ma, že táto situácia vôbec vznikla, ale ak to bude nutné, samozrejme konečný verdikt môže vyniesť jedine súd. Národná koalícia je strana postavená na demokratických princípoch a nerozhoduje o jej smerovaní 4-5 osôb, resp. pár bývalých funkcionárov HZDS a SNS.

Uvedené je možné konzultovať aj na Ministerstve vnútra SR, ktoré je gestorom zákona o politických stranách. Stanovy je možné nájsť aj na www.narodnakoalicia.sk .[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row][vc_row type=“in_container“ full_screen_row_position=“middle“ scene_position=“center“ text_color=“dark“ text_align=“left“ overlay_strength=“0.3″ shape_divider_position=“bottom“ bg_image_animation=“none“][vc_column column_padding=“no-extra-padding“ column_padding_position=“all“ background_color_opacity=“1″ background_hover_color_opacity=“1″ column_link_target=“_self“ column_shadow=“none“ column_border_radius=“none“ width=“1/1″ tablet_width_inherit=“default“ tablet_text_alignment=“default“ phone_text_alignment=“default“ column_border_width=“none“ column_border_style=“solid“ bg_image_animation=“none“]

[/vc_column][/vc_row][vc_row type=“in_container“ full_screen_row_position=“middle“ scene_position=“center“ text_color=“dark“ text_align=“left“ overlay_strength=“0.3″ shape_divider_position=“bottom“ bg_image_animation=“none“][vc_column column_padding=“no-extra-padding“ column_padding_position=“all“ background_color_opacity=“1″ background_hover_color_opacity=“1″ column_link_target=“_self“ column_shadow=“none“ column_border_radius=“none“ width=“1/1″ tablet_width_inherit=“default“ tablet_text_alignment=“default“ phone_text_alignment=“default“ column_border_width=“none“ column_border_style=“solid“ bg_image_animation=“none“][vc_column_text]Ako hodnotíte spoluprácu so stranou Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko po tejto vzniknutej situácii?

Celkovo spoluprácu s Marianom Kotlebom a jeho kolegami hodnotím ako vysoko profesionálnu a korektnú. Nikdy nedošlo k nezhodám ani konfliktom v rámci našej komunikácie. Zároveň mu patrí vďaka, že ma podržal v tejto krízovej situácii a takpovediac odhalil rizikové osoby v našej strane. Naša spolupráca pokračuje spolu s ďalšími kandidátmi Národnej koalície a snažíme sa venovať už len kampani, pretože ľudí nezaujímajú interné spory, ale to, čo im vieme ponúknuť v rámci programu a aké hodnoty zastávame a budeme hájiť.[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row][vc_row type=“in_container“ full_screen_row_position=“middle“ scene_position=“center“ text_color=“dark“ text_align=“left“ overlay_strength=“0.3″ shape_divider_position=“bottom“ bg_image_animation=“none“][vc_column column_padding=“no-extra-padding“ column_padding_position=“all“ background_color_opacity=“1″ background_hover_color_opacity=“1″ column_link_target=“_self“ column_shadow=“none“ column_border_radius=“none“ width=“1/1″ tablet_width_inherit=“default“ tablet_text_alignment=“default“ phone_text_alignment=“default“ column_border_width=“none“ column_border_style=“solid“ bg_image_animation=“none“][vc_column_text]Akej agende sa chcete prípadne v NR SR venovať?

Určite sociálnej oblasti, ochrane práv zamestnancov a ich pracovnému prostrediu, keďže dlhé roky som pôsobila v rezorte Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, konkrétne v oblasti inšpekcie práce.[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row][vc_row type=“in_container“ full_screen_row_position=“middle“ scene_position=“center“ text_color=“dark“ text_align=“left“ overlay_strength=“0.3″ shape_divider_position=“bottom“ bg_image_animation=“none“][vc_column column_padding=“no-extra-padding“ column_padding_position=“all“ background_color_opacity=“1″ background_hover_color_opacity=“1″ column_link_target=“_self“ column_shadow=“none“ column_border_radius=“none“ width=“1/1″ tablet_width_inherit=“default“ tablet_text_alignment=“default“ phone_text_alignment=“default“ column_border_width=“none“ column_border_style=“solid“ bg_image_animation=“none“][vc_column_text]Čo hovoríte na (ne)spájanie opozície?

Teší ma, že Marian Kotleba dokázal otvorene komunikovať a spojiť sa s Národnou koalíciou, KDŽP – Aliancia za Slovensko, Doma dobre a Priamou demokraciou. Spolupráci týchto strán nekládol žiadne prekážky. To, čo dokázal on, nedokázal nikto z opozície, pretože spájať rôzne strany a ľudí je príliš náročné, no výsledok sa verím dostaví už 29. februára a voliči rozhodnú, že to bol správny krok.[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row][vc_row type=“in_container“ full_screen_row_position=“middle“ scene_position=“center“ text_color=“dark“ text_align=“left“ overlay_strength=“0.3″ shape_divider_position=“bottom“ bg_image_animation=“none“][vc_column column_padding=“no-extra-padding“ column_padding_position=“all“ background_color_opacity=“1″ background_hover_color_opacity=“1″ column_link_target=“_self“ column_shadow=“none“ column_border_radius=“none“ width=“1/1″ tablet_width_inherit=“default“ tablet_text_alignment=“default“ phone_text_alignment=“default“ column_border_width=“none“ column_border_style=“solid“ bg_image_animation=“none“][vc_column_text]Avizoval vám podpredseda Sokol nejaké výhrady alebo, aký krok chce urobiť?

Neavizoval, nekomunikuje, žiadne oznámenie o vylúčení či uznesenie mi nebolo doručené, teda nemôžem sa k tomu ani konkrétnejšie vyjadriť. Úsmevné je, že memorandum akože vypovedal a teraz chce komunikovať s Kotlebom, aby stiahol z kandidátky Oremusa, Gmittera a mňa, keď na kandidátke je 10 ľudí a nie 3. Samozrejme nikto z kandidátky neodstupuje.[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row][vc_row type=“in_container“ full_screen_row_position=“middle“ scene_position=“center“ text_color=“dark“ text_align=“left“ overlay_strength=“0.3″ shape_divider_position=“bottom“ bg_image_animation=“none“][vc_column column_padding=“no-extra-padding“ column_padding_position=“all“ background_color_opacity=“1″ background_hover_color_opacity=“1″ column_link_target=“_self“ column_shadow=“none“ column_border_radius=“none“ width=“1/1″ tablet_width_inherit=“default“ tablet_text_alignment=“default“ phone_text_alignment=“default“ column_border_width=“none“ column_border_style=“solid“ bg_image_animation=“none“][vc_column_text]Ako vníma Váš spor s 1.podpredsedom členská základňa Národnej koalície?

Členov strany určite táto situácia znepokojuje a nie sú z toho nadšení. Musím sa ale poďakovať členom a sympatizantom, že stoja na mojej strane. Najviac ma teší podpora našich dvoch najsilnejších krajských predsedov Petra Oremusa a Andreja Gmittera. Verím, že túto situáciu v krátkej dobe vyriešime a upokojíme tým aj členov.[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row][vc_row type=“in_container“ full_screen_row_position=“middle“ scene_position=“center“ text_color=“dark“ text_align=“left“ overlay_strength=“0.3″ shape_divider_position=“bottom“ bg_image_animation=“none“][vc_column column_padding=“no-extra-padding“ column_padding_position=“all“ background_color_opacity=“1″ background_hover_color_opacity=“1″ column_link_target=“_self“ column_shadow=“none“ column_border_radius=“none“ width=“1/1″ tablet_width_inherit=“default“ tablet_text_alignment=“default“ phone_text_alignment=“default“ column_border_width=“none“ column_border_style=“solid“ bg_image_animation=“none“][vc_column_text]Ako na vzniknutú situáciu reagovali v ĽSNS? Platí memorandum z ich strany?

Samozrejme platí, pre nich je podstatné, že z kandidátky neodstupujem ani ja ani ľudia za Národnú koalíciu a v registri politických strán figurujem ako štatutárny zástupca a predseda.[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row][vc_row type=“in_container“ full_screen_row_position=“middle“ scene_position=“center“ text_color=“dark“ text_align=“left“ overlay_strength=“0.3″ shape_divider_position=“bottom“ bg_image_animation=“none“][vc_column column_padding=“no-extra-padding“ column_padding_position=“all“ background_color_opacity=“1″ background_hover_color_opacity=“1″ column_link_target=“_self“ column_shadow=“none“ column_border_radius=“none“ width=“1/1″ tablet_width_inherit=“default“ tablet_text_alignment=“default“ phone_text_alignment=“default“ column_border_width=“none“ column_border_style=“solid“ bg_image_animation=“none“][vc_column_text]Ako hodnotíte volebný potenciál ĽSNS z posledného prieskumu (10,3 %)?

Myslím si, že volebný potenciál je vyšší a spojenie strán v rámci memoranda sa prejaví v tom ďalšom prieskume. Podstatný však bude výsledok v parlamentných voľbách, keďže prieskumom príliš nedôverujem.[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row][vc_row type=“in_container“ full_screen_row_position=“middle“ scene_position=“center“ text_color=“dark“ text_align=“left“ overlay_strength=“0.3″ shape_divider_position=“bottom“ bg_image_animation=“none“][vc_column column_padding=“no-extra-padding“ column_padding_position=“all“ background_color_opacity=“1″ background_hover_color_opacity=“1″ column_link_target=“_self“ column_shadow=“none“ column_border_radius=“none“ width=“1/1″ tablet_width_inherit=“default“ tablet_text_alignment=“default“ phone_text_alignment=“default“ column_border_width=“none“ column_border_style=“solid“ bg_image_animation=“none“][vc_column_text]Mrzí vás, že sa k tejto spolupráci nepridala aj Vlasť Štefana Harabina?

Nie, nemrzí. Štefan Harabin nie je podľa mňa tímový hráč.[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row][vc_row type=“in_container“ full_screen_row_position=“middle“ scene_position=“center“ text_color=“dark“ text_align=“left“ overlay_strength=“0.3″ shape_divider_position=“bottom“ bg_image_animation=“none“][vc_column column_padding=“no-extra-padding“ column_padding_position=“all“ background_color_opacity=“1″ background_hover_color_opacity=“1″ column_link_target=“_self“ column_shadow=“none“ column_border_radius=“none“ width=“1/1″ tablet_width_inherit=“default“ tablet_text_alignment=“default“ phone_text_alignment=“default“ column_border_width=“none“ column_border_style=“solid“ bg_image_animation=“none“][vc_column_text]Má podľa vás ĽSNS nejaký koaličný potenciál – nikto s kotlebovcami nechce…

V prvom rade je potrebné uviesť, že ĽSNS nie je fašistická strana, aj keď ju tak média častujú, keďže už o tom rozhodoval Najvyšší súd SR. Spoluprácu nevylúčil ani Štefan Harabin, teda strana Vlasť a zaznamenala som, že ani SME rodina Borisa Kollára. Teda ten potenciál tam je. Otázkou je či strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko bude mať záujem spolupracovať so stranami, ktoré zapríčinili to, v akom stave sa momentálne Slovenská republika nachádza.[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row]

[vc_row type=“in_container“ full_screen_row_position=“middle“ scene_position=“center“ text_color=“dark“ text_align=“left“ overlay_strength=“0.3″ shape_divider_position=“bottom“ bg_image_animation=“none“][vc_column column_padding=“no-extra-padding“ column_padding_position=“all“ background_color_opacity=“1″ background_hover_color_opacity=“1″ column_link_target=“_self“ column_shadow=“none“ column_border_radius=“none“ width=“1/1″ tablet_width_inherit=“default“ tablet_text_alignment=“default“ phone_text_alignment=“default“ column_border_width=“none“ column_border_style=“solid“ bg_image_animation=“none“][vc_column_text]

V týchto dňoch médiá riešia Trubanove drogy, Kočnerove smsky s vládnymi politikmi, ale uniká nám akosi to podstatné a to je, čo sa deje vo svete a na čo sa treba pripraviť v reálnom živote. Aké kroky podniká naša vláda v tomto smere?

[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row][vc_row type=“in_container“ full_screen_row_position=“middle“ scene_position=“center“ text_color=“dark“ text_align=“left“ overlay_strength=“0.3″ shape_divider_position=“bottom“ bg_image_animation=“none“][vc_column column_padding=“no-extra-padding“ column_padding_position=“all“ background_color_opacity=“1″ background_hover_color_opacity=“1″ column_link_target=“_self“ column_shadow=“none“ column_border_radius=“none“ width=“1/1″ tablet_width_inherit=“default“ tablet_text_alignment=“default“ phone_text_alignment=“default“ column_border_width=“none“ column_border_style=“solid“ bg_image_animation=“none“][vc_column_text]

Ľudia hádam vedia, že človek, ktorý obhajuje drogy či má kontakty s podsvetím, by premiérom nikdy nemal byť. V slušnej spoločnosti by sa to ani nespochybňovalo ani o tom nediskutovalo. Jeden by sa mal vytratiť z politického života skôr ako do neho reálne nastúpi a druhý by sa mal dlhé roky kajať za múrmi väznice aj s jeho „kamošmi“.

Tak, ale to podstatné. Jóbove zvesti o spomaľovaní rastu slovenskej ekonomiky dostali reálne kontúry. Bude horšie, priatelia.

Poďme k číslam. V medzikvartálnom porovnaní sa hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska po sezónnom očistení zvýšil o 0,4% v porovnaní s nárastom o 0,7% v prvom kvartáli. Nie sme v tom však sami, spomalil sa aj rast ekonomiky celej Európskej únie, a to z 0,5% na 0,2%.

Takýto vývoj slovenskej ekonomiky zaostal za očakávaním Ministerstva financií i ekonomických analytikov. Tí odhadovali medzikvartálny rast o 0,7% a medziročný rast o 3,3%.

[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row][vc_row type=“in_container“ full_screen_row_position=“middle“ scene_position=“center“ text_color=“dark“ text_align=“left“ overlay_strength=“0.3″ shape_divider_position=“bottom“ bg_image_animation=“none“][vc_column column_padding=“no-extra-padding“ column_padding_position=“all“ background_color_opacity=“1″ background_hover_color_opacity=“1″ column_link_target=“_self“ column_shadow=“none“ column_border_radius=“none“ width=“1/1″ tablet_width_inherit=“default“ tablet_text_alignment=“default“ phone_text_alignment=“default“ column_border_width=“none“ column_border_style=“solid“ bg_image_animation=“none“][vc_column_text]

Už v júni znížilo Ministerstvo financií výhľad rastu domácej ekonomiky na tento i budúci rok. Zhoršenie prognózy zdôvodnilo spomalením hospodárskeho rastu v eurozóne.  Čo sa týka priemyselných odvetví, ktoré cítia zhoršenú situáciu, ide najmä o gumárov, textilky, farmaceutické firmy, i automobilky, ktoré sa u nás roky prezentovali ako výkladná skriňa hospodárstva. Produkcia áut sa v júni prepadla o 7,6% a potiahla nadol celý priemysel.

A podnikatelia sa podľa toho aj začali správať. Napríklad si pripravujú krízové scenáre, aby vedeli zareagovať, ak dôjde k väčším výpadkom. Všade sa šíri zlá nálada.

Ministerstvo tento rok očakáva (ešte v júli tak deklarovali na svojej webovej stránke) rast HDP o 3,5% oproti skoršiemu odhadu 4%. V budúcom roku by sa HDP mal zvýšiť o 3,4%, ministerstvo predtým očakávalo rast o 3,7%.

Pamätáte si široké úsmevy bývalého ministra financií, keď na konci minulého roka oznamoval historickú správu? Po krízových rokoch a postupnom, často aj bolestivom znižovaní vysokého deficitu, sme mali mať v tomto roku vyrovnaný rozpočet. Bol to veľký úspech, ale, žiaľ, len bol. Dnes sa už ukazuje, že aj za tento rok budeme mať vo svojom hospodárení ďalší deficit. Dokonca možno vyšší ako vlani či predvlani.

Priemyselná výroba padá. Firmy sa začínajú pripravovať na väčší útlm, napríklad odkladajú investície. Vplyv na vývoj slovenskej ekonomiky bude mať podľa analytikov najmä slabnúci externý dopyt, prejaviť by sa mal nielen v spotrebe domácností, ale aj v investíciách.

Dobrou správou nie je ani vývoj vo svete. Spomalenie hlási aj nemecká ekonomika, ktorá je so slovenskou previazaná obchodne. Zlé čísla hlási aj Čína. Nemecká ekonomika stojí pred recesiou. A čo sa ukáže v Nemecku, to zakrátko vždy príde aj k nám.

Ale nie to je najhoršie. Slovensko sa z krízy v roku 2008 nepoučilo, časť peňazí z dobrého obdobia sa prejedlo, minulo, rozkradlo. Doplňte si podľa uváženia. Nezmenilo sa školstvo, stále nezodpovedá reálnym potrebám trhu práce. Koľko rokov na to upozorňujú odborníci?!

V posledných rokoch stále zaostávame v transformácii ekonomiky smerom k znalostnej ekonomike založenej na inováciách a je tak odkázané práve na manuálnu produkciu, kde je cena práce stále jedným z kľúčových faktorov konkurencieschopnosti. A keď tieto firmy, ktoré si z nás spravili montážnu dielňu, kde sa všetko len lepí, zvára, ale nič sa nevymýšľa, raz od nás odídu (aj podľa toho, kedy im končia priaznivé daňové prázdniny), tak potom tu začne to ozajstné peklo.

Alebo sa vo voľbách pokúsime o reálnu zmenu a začnú sa riešiť podstatné veci, ktoré budú mať dopad na náš každodenný život a v konečnom dôsledku na naše peňaženky?

[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row]

[vc_row type=“in_container“ full_screen_row_position=“middle“ scene_position=“center“ text_color=“dark“ text_align=“left“ overlay_strength=“0.3″ shape_divider_position=“bottom“ bg_image_animation=“none“][vc_column column_padding=“no-extra-padding“ column_padding_position=“all“ background_color_opacity=“1″ background_hover_color_opacity=“1″ column_link_target=“_self“ column_shadow=“none“ column_border_radius=“none“ width=“1/1″ tablet_width_inherit=“default“ tablet_text_alignment=“default“ phone_text_alignment=“default“ column_border_width=“none“ column_border_style=“solid“ bg_image_animation=“none“][vc_column_text]

Richterovo ministerstvo konečne oznámilo návrh minimálnej mzdy na budúci rok. Dalo sa očakávať, že si budeme musieť počkať práve na návrh rezortu, pretože dohoda/nedohoda medzi zamestnávateľmi a odborármi bola diametrálne odlišná (552,20 vs. 635 eur).

[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row][vc_row type=“in_container“ full_screen_row_position=“middle“ scene_position=“center“ text_color=“dark“ text_align=“left“ overlay_strength=“0.3″ shape_divider_position=“bottom“ bg_image_animation=“none“][vc_column column_padding=“no-extra-padding“ column_padding_position=“all“ background_color_opacity=“1″ background_hover_color_opacity=“1″ column_link_target=“_self“ column_shadow=“none“ column_border_radius=“none“ width=“1/1″ tablet_width_inherit=“default“ tablet_text_alignment=“default“ phone_text_alignment=“default“ column_border_width=“none“ column_border_style=“solid“ bg_image_animation=“none“][vc_column_text]

Ako si to predstavujú jednotliví partneri tripartity?

Zamestnávatelia navrhovali svojich 552,20 s tým, že priemerná mzda rastie na úrovni 6% a produktivita práce na úrovni 3%. A 6% nárastu oproti roku 2019 zodpovedá ich návrh na rok 2020.

Ministerstvo, ktoré navrhuje 580 eur, sa obhajuje tým, že výška čistej minimálnej mzdy by v súlade s Európskou sociálnou chartou mala dosahovať aspoň 60% z čistej priemernej mesačnej mzdy, najmenej však 50%. V súčasnosti je tento podiel na úrovni 52,44%.

A odborári? Žiadali zvýšenie minimálnej mzdy o 22% na 635 eur. Argumentujú tým, že spomínaná Európska sociálna charta odporúča, aby najnižší plat dosahoval 60%  priemernej mzdy a tento odborársky návrh má zabezpečiť zvýšenie podielu minimálnej mzdy na priemernej mzde v národnom hospodárstve na 55,2%.

[/vc_column_text][vc_column_text]Ako sa vyvíjala výška minimálnej mzdy na Slovensku:

2009 – 296 eur
2010 – 308 eur
2011 – 317 eur
2012 – 327 eur
2013 – 338 eur
2014 – 352 eur
2015 – 380 eur
2016 – 405 eur
2017 – 435 eur
2018 – 480 eur+ 10%
2019 – 520 eur+ 8%

2020 – 580 eur­+ 11,5% (návrh)[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row][vc_row type=“in_container“ full_screen_row_position=“middle“ scene_position=“center“ text_color=“dark“ text_align=“left“ overlay_strength=“0.3″ shape_divider_position=“bottom“ bg_image_animation=“none“][vc_column column_padding=“no-extra-padding“ column_padding_position=“all“ background_color_opacity=“1″ background_hover_color_opacity=“1″ column_link_target=“_self“ column_shadow=“none“ column_border_radius=“none“ width=“1/1″ tablet_width_inherit=“default“ tablet_text_alignment=“default“ phone_text_alignment=“default“ column_border_width=“none“ column_border_style=“solid“ bg_image_animation=“none“]

[/vc_column][/vc_row][vc_row type=“in_container“ full_screen_row_position=“middle“ scene_position=“center“ text_color=“dark“ text_align=“left“ overlay_strength=“0.3″ shape_divider_position=“bottom“ bg_image_animation=“none“][vc_column column_padding=“no-extra-padding“ column_padding_position=“all“ background_color_opacity=“1″ background_hover_color_opacity=“1″ column_link_target=“_self“ column_shadow=“none“ column_border_radius=“none“ width=“1/1″ tablet_width_inherit=“default“ tablet_text_alignment=“default“ phone_text_alignment=“default“ column_border_width=“none“ column_border_style=“solid“ bg_image_animation=“none“][vc_column_text]Osobne predpokladám, že tripartita sa nedohodne ani v polovici augusta a situáciu vyrieši ministerstvo opatrením – kedy mu argumenty jednej i druhej strany môžu byť ukradnuté, resp. aj budú.

Zaujímavé je, ako tento návrh, s ktorým chce ísť Richter do tripartity, ešte vyšperkoval Robert Fico. A ten chce presne to, čo hovorí charta (ale pozor, nie je 60% ako 60%), podiel minimálky na priemerke na úrovni 60%.

A nakoľko priemerná mzda v roku 2018 predstavovala 1 013 eur, jeho návrh by znamenal výšku minimálnej mzdy 607 eur. (V porovnaní s  520 eurami ide o nárast 17%).

Dnes sa minimálna mzda 520 eur brutto (430 eur netto) týka zhruba 4% zamestnancov , čo predstavuje približne 217-tisíc ľudí. Nie je to veľa. Čím však s príjmovým pásmom idete hore, týka sa to viac a viac ľudí.[/vc_column_text][vc_column_text]Vývoj priemernej mzdy na Slovensku:

2009 – 744 eur
2010 – 769 eur
2011 – 786 eur
2012 – 805 eur
2013 – 824 eur
2014 – 858 eur
2015 – 883 eur
2016 – 912 eur
2017 – 954 eur
2018 – 1013 eur

I. štvrťrok 2019 – 1023 eur[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row][vc_row type=“in_container“ full_screen_row_position=“middle“ scene_position=“center“ text_color=“dark“ text_align=“left“ overlay_strength=“0.3″ shape_divider_position=“bottom“ bg_image_animation=“none“][vc_column column_padding=“no-extra-padding“ column_padding_position=“all“ background_color_opacity=“1″ background_hover_color_opacity=“1″ column_link_target=“_self“ column_shadow=“none“ column_border_radius=“none“ width=“1/1″ tablet_width_inherit=“default“ tablet_text_alignment=“default“ phone_text_alignment=“default“ column_border_width=“none“ column_border_style=“solid“ bg_image_animation=“none“][vc_column_text]

POZOR! Nie je 60% ako 60%!

Ako upozorňujú odborníci nie je 60% ako 60%. Je rozdiel či je to z hrubej priemernej mzdy alebo z čistej priemernej mzdy a v hre sú samozrejme aj regionálne rozdiely. Pre niektorých mikro podnikateľov na východe republiky môže mať takéto opatrenie likvidačné následky.

https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1984168-fico-zle-vypocital-vysku-minimalnej-mzdy-navrh-je-nezmyselny-tvrdi-analytik[/vc_column_text][vc_column_text]

Problémy sú inde

Kým minimálna mzda sa oficiálne dotýka 4% ľudí, teda cca 217 000 ľudí, realita je omnoho bolestivejšia. To už Richter Ficovi zabudol povedať.

Omnoho viac ľudí, hlavne tých, ktorí sa o prácu boja či nemajú veľa možností pri výbere pracovného miesta vo svojom okolí, resp. nevyznajú sa v pracovnoprávnej legislatíve dostatočne, pracuje na dohody, resp. pracujú na pracovnú zmluvu a k tomu dohodu, prípadne mnohí pracujú na čierno. Počty odhalených prípadov nelegálneho zamestnávania stúpajú a koľkí ostali neodhalení nikto ani len netuší. Svet sa točí ďalej.

Čo z toho, že oficiálne sa minimálna mzda zvýši, keď mnohým to ich životnú situáciu nezlepší. Častým krokom po zvýšení minimálnej mzdy je úprava osobného ohodnotenia, prípadne čarovanie so slovíčkami v pracovných zmluvách a dodatkoch. Problémom zamestnávateľov, hlavne tých veľkých je skôr to, že na minimálnu mzdu sú naviazané príplatky v % zadefinovaní v zákonoch a nie samotná výška minimálnej mzdy.

A asi najväčším problémom v súvislosti so mzdami (nielen tou minimálnou) je evidencia dochádzky, nevyplatenie finančných nárokov zamestnancov či povinné náležitosti pracovných zmlúv.

Zamestnávatelia si stále nájdu kľučky, ako tých najslabších zamestnancov zneužívať a využívať.

[/vc_column_text][vc_column_text]

A čo štátni a zamestnanci vo verejnom záujme?!

Nedávno sme boli svedkami ťažko rodiacej sa právnej úpravy, týkajúcej sa platových pomerov v štátnej a verejnej správe. Po dlhých rokoch sa to začalo riešiť, pričom prvotné upozornenie na tento problém vyšlo osobne odo mňa priamo prezidentovi Konfederácie odborových zväzov, Jozefovi Kollárovi, za čo mu patrí veľké ďakujem, že sa to po dlhom úsilí podarilo KOZ presadiť.

Avšak problémom opäť ostalo to, že síce, ak sa minimálna mzda zvýši, tak ostatným zamestnancom to život nijako nezlepši. Ak už systém má fungovať spravodlivo a minimálna mzda by mala tvoriť určité % z priemernej mzdy (čistej či hrubej), tak potom aj nech mzdy štátnych a verejných zamestnancov sú v zákone stanovené nie fixne, ale tiež percentuálne v závislosti od minimálnej mzdy!

[/vc_column_text][vc_column_text]

Čo tak uzákoniť pre zamestnancov ako bonus % z obratu alebo sektorová minimálna mzda?!

Ak sa ekonomike darí, malo by sa dariť aj obyvateľom. Ak sa firme darí, malo by sa dariť zamestnancom. Možno by bolo vhodné otvoriť diskusiu o tom, ako ľudí neožobračovať, ale ako ľuďom pomôcť a ako chrániť tých, ktorí vytvárajú hodnoty.

Samozrejme sú riešenia ako zníženie odvodov a daní, ale opäť je to na rozsiahlu odbornú diskusiu, v akej miere komu, kedy, prečo.  Čo tak inšpirovať sa Nemeckom, posilniť práva odborov a začať riešiť sektorovú minimálnu mzdu, pričom zároveň sa dajú riešiť aj chýbajúci zamestnanci v jednotlivých odvetviach – zdravotné sestry, lekári, učitelia atď. Alebo % z obratu zamestnávateľa?! Poďme otvárať témy a diskutovať o nich, no hlavne bez útokov a osočovaní tak, aby v centre pozornosti bol človek – zamestnanec.

[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row]

[vc_row type=“in_container“ full_screen_row_position=“middle“ scene_position=“center“ text_color=“dark“ text_align=“left“ overlay_strength=“0.3″ shape_divider_position=“bottom“ bg_image_animation=“none“][vc_column column_padding=“no-extra-padding“ column_padding_position=“all“ background_color_opacity=“1″ background_hover_color_opacity=“1″ column_link_target=“_self“ column_shadow=“none“ column_border_radius=“none“ width=“1/1″ tablet_width_inherit=“default“ tablet_text_alignment=“default“ phone_text_alignment=“default“ column_border_width=“none“ column_border_style=“solid“ bg_image_animation=“none“][vc_column_text]

Ak sme konečne v niečom v Európe prví, väčšinou je to v nejakom negatívnom hodnotení. Škoda.

Posledné naše prvenstvo je obzvlášť deprimujúce. Rastom cien potravín sme v júni predbehli celú Európsku úniu. Len predchádzajúci mesiac zdraželi potraviny o 0,5%. Pre porovnanie – v Čechách vzrástli o 0,1%, v Poľsku 0,4%. V Maďarsku ceny klesli, a to o 0,2%.

Také sú fakty, ktoré nám ponúklo vedenie Ministerstva pôdohospodárstva. Ak by rástli vstupné náklady, alebo by išlo o reakciu na zvýšené požiadavky našich potravinárov, dalo by sa to pochopiť. Zdražovanie však vôbec neodzrkadľuje ceny, za ktoré nakupujú reťazce potraviny od slovenských dodávateľov. Dodávatelia sú naopak dlhodobo tlačení zľavovať zo svojich cien, čo im bráni dostatočne investovať do nových technológií, slušne zaplatiť zamestnancov a pokrývať rastúce ceny surovín. Deje sa tak napriek sľubom reťazcov, ako budú strážiť ceny, napriek ich okázalým marketingovým kampaniam o zmrazovaní cien a podobne.

Občan, bráň sa sám…

A dodávateľ? Koho zaujímajú tvoje problémy… Najviac ma však pobavila rétorika tých, o ktorých tak nejak všetci tušíme, že majú maslo na hlave – samotných obchodníkov. Vraj tieto čísla sú nekompetentné, argumenty vedenia agrorezortu nie sú pravdivé, lebo informačné zdroje týkajúce sa cien potravín jednoznačne hovoria o náraste svetových cien potravín (A prečo teda rastú najviac na Slovensku? Prečo neodpovedia na merito veci, ale len omieľajú omáčky…?). Navyše, u nás máme predsa to dramatické zvyšovanie cien energií, máme zlé počasie predsa (zrejme ako jediná krajina v Európe) a ešte aj tie pohonné hmoty idú hore… Reči, reči, rečičky.

Je potrebné strážiť záujmy slovenských spotrebiteľov, dať po prstoch nenažratým obchodníkom, ktorí vždy citlivo reagujú, keď majú dať viac – ako napríklad pri krátkodobo platnom zákone o špeciálnom odvode pre veľké reťazce. To bolo ukrivdených rečí ako štát nemôže dodatočne daniť, otravovať potravinársky biznis, ale keď oni škrtia dodávateľov, ťahajú peniaze z peňaženiek obyčajných ľudí, tak je to oukej. Predsa, máme to sucho.

Kedy sa konečne niekto začne zaoberať obyčajnými ľuďmi, obyčajnými farmármi, dodávateľmi, proste tými, ktorí niečo tvoria a mnohokrát vlastnými rukami….?!

[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row]

[vc_row type=“in_container“ full_screen_row_position=“middle“ scene_position=“center“ text_color=“dark“ text_align=“left“ overlay_strength=“0.3″ shape_divider_position=“bottom“ bg_image_animation=“none“][vc_column column_padding=“no-extra-padding“ column_padding_position=“all“ background_color_opacity=“1″ background_hover_color_opacity=“1″ column_link_target=“_self“ column_shadow=“none“ column_border_radius=“none“ width=“1/1″ tablet_width_inherit=“default“ tablet_text_alignment=“default“ phone_text_alignment=“default“ column_border_width=“none“ column_border_style=“solid“ bg_image_animation=“none“][vc_column_text]

O pár dní, v sobotu 20. júla, sa v Bratislave uskutoční 9. ročník podujatia, ktoré vyvoláva silné emócie a protichodné názory. V ten deň nás totiž čaká Dúhový Pride 2019.

Svoju menšinovú sexuálnu orientáciu sa účastníci pochodu snažia zviditeľniť „pochodom hrdosti“, pričom chcú opäť poukázať na to, že ich problémy sa neriešia a v spoločnosti sú stále nejakým spôsobom tabuizované alebo nepochopené.

Je pravdou, že v dvoch tretinách členských štátov Európskej únie už uzákonili možnosť manželstva či registrácie partnerstva osobami rovnakého pohlavia. Nechcem sa preto venovať téme či povoliť alebo nepovoliť registrované partnerstvá osobami rovnakého pohlavia, na to má Národná koalícia jasný názor, ktorý, predpokladám, je verejnosti známy.

Tohtoročné podujatie ma začalo vyrušovať už niekoľko týždňov pred jeho konaním. A to opätovnou schémou mediálnej prezentácie s vybičovanými vášňami ublíženosti. A to nepriznaním dotácie zo strany Ministerstva kultúry SR.

Aká nehoráznosť nedať peniaze všetkých daňových poplatníkov! Niekto sa v prezentácii faktov ani len nesnažil priblížiť skutočnosti, niektorí ju ako keby úmyselne zamlčujú. Tento rok dostal rezort kultúry žiadosti o podporu vo výške 68 257 000 eur, no ministerstvo udelilo len 434 000 eur. Čiže neboli ukrátené iba projekty zamerané na LGBTI komunitu, ale prakticky skoro všetky kultúrne projekty.

Rozdeľovaný budget bol extrémne nízky. Ale o nič ružovejšie to nebolo ani v minulosti. V roku 2017 prišli ministerstvu žiadosti dovedna v sume 45 700 000 eur a pridelilo 13 397 000 eur. V roku 2018 žiadali subjekty od ministerstva 56 878 000 eur a schválených bolo 16 459 000 eur.

Tento rok sa tematiky LGBTI týkalo 7 žiadostí (z pôvodne deviatich podaných). Tri z nich si podalo LGBTI divadlo NOMANTINELS žiadajúce dovedna sumu 66 000 eur. Ďalším projektom bol Dúhový pochod 2019, ktorý žiadal 21 700 eur. V tomto prípade je to len po druhýkrát, čo organizátori žiadali dotáciu aj od ministerstva kultúry. Minulý rok im rezort kultúry z požadovaných 16 500 eur pridelil 13 500 eur. Iniciatíva Inakosť žiadala finančnú podporu na dva projekty vo výške viac ako 51 000 eur, z toho na Filmový festival inakosti 2019 sumu 42 000 eur. Posledný projekt (ktorý, mimochodom, autori tlačovej správy nezaradili medzi projekty zamerané na LGBTI komunitu) podalo združenie Post bellum. Na projekt Príbehy 20. storočia – fokus na slovenský feminizmus a LGBTI komunitu žiadalo 11 200 eur. Neúspešne. Ak sa vám z tých cifier točí hlava, nezúfajte, určite nie ste jediný.

Toto všetko je však už za nami. Organizátorom pomohlo iné ministerstvo – spravodlivosti, ktoré poskytlo 7 tisíc eur, prispejú aj Bratislavský samosprávny kraj, mesto Bratislava, podnikatelia, firmy i drobní darcovia. Haleluja!

Trošku ma zarazilo priznanie organizátorov, ktorí uviedli, že peniaze od ministerstva kultúry aj tak plánovali použiť na budúcoročný pochod, ktorý by mal byť väčší, na inom mieste, efektnejší. Aj s náhradne vyplneným rozpočtom plánujú narábať s výhľadom na rok 2020 – proste časť financií organizátori odložia na budúci rok.

Inými slovami – nepotrebovali sme toľko, len sme to skúsili.

Ak chce štát podporiť niečo zmysluplné, tak by to mali byť nemocnice či medicínsky výskum zameraný práve na choroby a sexuálne deviácie. Ak tieto peniaze majú mať nejaký zmysel pre našu budúcnosť. V opačnom prípade štát podporuje len bujnejúci liberalizmus. Možno časom budeme podporovať aj pochody pedofilov, nekrofilov či iné úchylky. Ktovie, kam sa až posunú hranice tolerantnosti u liberálov.

Centrom Bratislavy v rovnaký deň prejdú aj zástancovia tradičnej rodiny, účastníci 8. ročníka Hrdí na rodinu. Pochod organizuje Aliancia za rodinu. Ak sa v sobotu chcete v Bratislave prejsť v sprievode, choďte radšej tam.

[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row]

[vc_row type=“in_container“ full_screen_row_position=“middle“ scene_position=“center“ text_color=“dark“ text_align=“left“ overlay_strength=“0.3″ shape_divider_position=“bottom“ bg_image_animation=“none“][vc_column column_padding=“no-extra-padding“ column_padding_position=“all“ background_color_opacity=“1″ background_hover_color_opacity=“1″ column_link_target=“_self“ column_shadow=“none“ column_border_radius=“none“ width=“1/1″ tablet_width_inherit=“default“ tablet_text_alignment=“default“ phone_text_alignment=“default“ column_border_width=“none“ column_border_style=“solid“ bg_image_animation=“none“][vc_column_text]

Pred niekoľkými rokmi nakrútil režisér Marek Šulík dokument z cyklu (Ne)chcené deti. Bol to remake chýrneho dokumentu českého profesora Zdenka Matějčeka – najväčšej autority rodinnej detskej výchovy z roku 1963, ktorý usvedčil kolektivistickú výchovu z toho, že prispieva k duševnej deprivácii dieťaťa. Kamera zaberá dojčatá v ústave, ktoré si sadajú a znova sa stavajú na všetky štyri končatiny, dookola celé dni. Je to typický príznak deprivácie. Ak si dieťa do istého veku neutvorí vzťah, puto, umrie v ňom citová oblasť. Nebolo tak tomu vždy. A všade. Aj u nás sa odborníci na výchovu detí pokúšali o rôzne experimenty. Ten najznámejší vznikol koncom 60. a začiatkom 70. rokov minulého storočia a závidel nám ho v tom čase celý svet. V Zlatovciach pri Trenčíne vzniklo v tom čase ako pavilónový komplex pozostávajúci z 36 objektov usporiadaných na rozvoľnenom pôdoryse s rozlohou 11,6 hektárov Detské mestečko, detský domov rodinného typu, kde sa o skupinu detí bez rodičov staral stabilný manželský pár. To, že tento experiment fungoval, svedčia desiatky svedectiev detí, ktoré ním prešli. Každý rodinný domček s jedným heterosexuálnym manželským párom mal okrem svojich vlastných približne 10 – 12 a viac detí. Išlo teda o kompletnú rodinnú výchovu v kompletnom zložení. Vzor muža – otca a ženy – matky. Kapacitne sa do Detského mestečka vošlo 214 detí. Každá rodinná bunka bola trošku iná. Každá sa systémom výchovy podobala svojim náhradným rodičom. Každá však mala vysokú odbornú kvalitu výchovy a vzdelávania vo všetkých rodinných bunkách v Detskom mestečku. V roku 1997 prešli detské domovy spoločne aj Detské mestečko z Ministerstva školstva SR pod Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Vtedajšia ministerka práce Iveta Radičová zrušila takmer 40 rokmi osvedčený výchovno-vzdelávací systém v Detskom mestečku založený na prirodzených rodinách. V priebehu rokov 2005 – 2006 úradníci stihli rozprášiť 17 manželských dvojíc, ktoré nahradili päťdesiatimi vychovávateľmi (s 86% prevahou žien) pracujúcimi na tri zmeny. To, čo dovtedy fungovalo, vinou nekompetentných úradníkov, skončilo. A aká je súčasnosť? Budovy Detského mestečka chátrajú, bočná stena do plavárne je posprejovaná, tak ako aj ďalšie objekty Detského mestečka. Vstup do areálu „zdobia” vulgárne a vágne nápisy. Policajti si tam podávajú kľučku od brány. O odborných veciach by mali rozhodovať odborníci z danej oblasti a nie úradnici zo svojich kancelárií, ktorí nepoznajú realitu.

Areál je v súčasnosti národnou kultúrnou pamiatkou a aj keď by potreboval rekonštrukciu, oplatí sa doňho investovať, lebo je ideálne architektonicky riešený na náhradnú rodinnú výchovu!

V dnešnom svete „nechcené štátne“ deti nikoho nezaujímajú. Dnes fičia v médiách festivaly či charitatívne projekty, ktoré fungujú pod rúškom pomoci, ale s reálnou pomocou nemajú nič spoločné. Cieľom je zisk, a teda peniaze. Aj taká Pohoda, kde Kaščak, Čaputová a im podobní majú plné ústa slobody, zodpovednosti, liberalizmu, práva, spravodlivosti atď. Ona ako prezidentka je na liberálnej Pohode (prečo nie na všetkých súkromných festivaloch, ktoré sa konajú) a ani sa neunúva prísť pozrieť Detské mestečko? Otvorený list dostala poštou, taktiež aj množstvo svedectiev na sociálnych sieťach. A žiadna reakcia. Načo je nám taká prezidentka? Netvrdila náhodou, že tu je pre obyčajných ľudi? Zatiaľ háji záujmy svojich vďačných chlebodarcov. Ako máme budovať hrdosť a česť slovenského národa, keď programovo sa vytvára kapitalistický program? (pozn. cena vstupenky na Pohodu je 100 eur). Je nám mnohým na zaplakanie. Sama senzácia, charita a realita nám uniká pred očami.

A ako to väčšinou býva tak nejaký súkromný developer sa určite nájde, ktorý ten priestor využije, ale v prospech svojich podnikateľských záujmov a nie v prospech detí a ľudí, ktorí by tvorili lepšiu spoločnosť a lepšie SLOVENSKO.

Viac o Detskom mestečku a jeho odchovancoch, ale aj odborné pohľady na vec nájdete na

https://www.oznasarodina.sk/

facebook OZ Naša rodina

stretnutie odchovancov

[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row]