[vc_row type=“in_container“ full_screen_row_position=“middle“ scene_position=“center“ text_color=“dark“ text_align=“left“ overlay_strength=“0.3″ shape_divider_position=“bottom“ bg_image_animation=“none“][vc_column column_padding=“no-extra-padding“ column_padding_position=“all“ background_color_opacity=“1″ background_hover_color_opacity=“1″ column_link_target=“_self“ column_shadow=“none“ column_border_radius=“none“ width=“1/1″ tablet_width_inherit=“default“ tablet_text_alignment=“default“ phone_text_alignment=“default“ column_border_width=“none“ column_border_style=“solid“ bg_image_animation=“none“][vc_column_text]
Pred niekoľkými rokmi nakrútil režisér Marek Šulík dokument z cyklu (Ne)chcené deti. Bol to remake chýrneho dokumentu českého profesora Zdenka Matějčeka – najväčšej autority rodinnej detskej výchovy z roku 1963, ktorý usvedčil kolektivistickú výchovu z toho, že prispieva k duševnej deprivácii dieťaťa. Kamera zaberá dojčatá v ústave, ktoré si sadajú a znova sa stavajú na všetky štyri končatiny, dookola celé dni. Je to typický príznak deprivácie. Ak si dieťa do istého veku neutvorí vzťah, puto, umrie v ňom citová oblasť. Nebolo tak tomu vždy. A všade. Aj u nás sa odborníci na výchovu detí pokúšali o rôzne experimenty. Ten najznámejší vznikol koncom 60. a začiatkom 70. rokov minulého storočia a závidel nám ho v tom čase celý svet. V Zlatovciach pri Trenčíne vzniklo v tom čase ako pavilónový komplex pozostávajúci z 36 objektov usporiadaných na rozvoľnenom pôdoryse s rozlohou 11,6 hektárov Detské mestečko, detský domov rodinného typu, kde sa o skupinu detí bez rodičov staral stabilný manželský pár. To, že tento experiment fungoval, svedčia desiatky svedectiev detí, ktoré ním prešli. Každý rodinný domček s jedným heterosexuálnym manželským párom mal okrem svojich vlastných približne 10 – 12 a viac detí. Išlo teda o kompletnú rodinnú výchovu v kompletnom zložení. Vzor muža – otca a ženy – matky. Kapacitne sa do Detského mestečka vošlo 214 detí. Každá rodinná bunka bola trošku iná. Každá sa systémom výchovy podobala svojim náhradným rodičom. Každá však mala vysokú odbornú kvalitu výchovy a vzdelávania vo všetkých rodinných bunkách v Detskom mestečku. V roku 1997 prešli detské domovy spoločne aj Detské mestečko z Ministerstva školstva SR pod Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Vtedajšia ministerka práce Iveta Radičová zrušila takmer 40 rokmi osvedčený výchovno-vzdelávací systém v Detskom mestečku založený na prirodzených rodinách. V priebehu rokov 2005 – 2006 úradníci stihli rozprášiť 17 manželských dvojíc, ktoré nahradili päťdesiatimi vychovávateľmi (s 86% prevahou žien) pracujúcimi na tri zmeny. To, čo dovtedy fungovalo, vinou nekompetentných úradníkov, skončilo. A aká je súčasnosť? Budovy Detského mestečka chátrajú, bočná stena do plavárne je posprejovaná, tak ako aj ďalšie objekty Detského mestečka. Vstup do areálu „zdobia” vulgárne a vágne nápisy. Policajti si tam podávajú kľučku od brány. O odborných veciach by mali rozhodovať odborníci z danej oblasti a nie úradnici zo svojich kancelárií, ktorí nepoznajú realitu.
Areál je v súčasnosti národnou kultúrnou pamiatkou a aj keď by potreboval rekonštrukciu, oplatí sa doňho investovať, lebo je ideálne architektonicky riešený na náhradnú rodinnú výchovu!
V dnešnom svete „nechcené štátne“ deti nikoho nezaujímajú. Dnes fičia v médiách festivaly či charitatívne projekty, ktoré fungujú pod rúškom pomoci, ale s reálnou pomocou nemajú nič spoločné. Cieľom je zisk, a teda peniaze. Aj taká Pohoda, kde Kaščak, Čaputová a im podobní majú plné ústa slobody, zodpovednosti, liberalizmu, práva, spravodlivosti atď. Ona ako prezidentka je na liberálnej Pohode (prečo nie na všetkých súkromných festivaloch, ktoré sa konajú) a ani sa neunúva prísť pozrieť Detské mestečko? Otvorený list dostala poštou, taktiež aj množstvo svedectiev na sociálnych sieťach. A žiadna reakcia. Načo je nám taká prezidentka? Netvrdila náhodou, že tu je pre obyčajných ľudi? Zatiaľ háji záujmy svojich vďačných chlebodarcov. Ako máme budovať hrdosť a česť slovenského národa, keď programovo sa vytvára kapitalistický program? (pozn. cena vstupenky na Pohodu je 100 eur). Je nám mnohým na zaplakanie. Sama senzácia, charita a realita nám uniká pred očami.
A ako to väčšinou býva tak nejaký súkromný developer sa určite nájde, ktorý ten priestor využije, ale v prospech svojich podnikateľských záujmov a nie v prospech detí a ľudí, ktorí by tvorili lepšiu spoločnosť a lepšie SLOVENSKO.
Viac o Detskom mestečku a jeho odchovancoch, ale aj odborné pohľady na vec nájdete na
stretnutie odchovancov
[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row]