Ak ste živnostník, ale vykonávate pre firmu závislú prácu, alebo vám zamestnávateľ nevypláca mzdu či poškodzuje iné vaše nároky, inšpektoráty práce to môžu odhaliť. Ako hovorí Ľubomír Tomečko, zástupca pre inšpekciu práce z Inšpektorátu práce v Prešove, v praxi sa stretávajú aj s porušovaním predpisov v oblasti závislej práce, pri odhaľovaní tzv. zastretých pracovných pomerov. “Definícia závislej práce, tak, ako je uvedená v paragrafe 1 Zákonníka práce, by mala predstavovať určitú ,bariéru’ voči narastajúcemu trendu prechodu z pracovnoprávneho vzťahu do obchodnoprávneho vzťahu (zamestnanec — živnostník). Závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.”

Kedy vyhľadať inšpektorát

Ak máte ako zamestnanec pocit, že sú porušované vaše práva, máte možnosť obrátiť sa na príslušný inšpektorát práce, podľa miesta sídla zamestnávateľa. “Živnostníci sa pri nedodržaní obchodných podmienok (napríklad nevyplatenie odmeny za prácu atď.), majú možnosť obrátiť sa aj priamo na súd. Inšpektorát práce môžu však požiadať o pomoc v súvislosti s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. Môžu tiež podať podnet na “zamestnávateľa” aj v prípade, ak ide o závislú prácu,” hovorí Slavěna Vorobelová, hovorkyňa Národného inšpektorátu práce v Košiciach.

Pokuty sú vyššie

Od 1. marca tohto roka nadobudla účinnosť novela zákona o inšpekcii práce. Tá stanovuje, že inšpektorát práce za porušenie pracovnoprávnych predpisov uloží zamestnávateľovi pokutu až do 100-tisíc eur a za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2-tisíc eur do 200-tisíc eur. Do účinnosti tejto novely inšpektorát práce mohol uložiť pokutu, ale nemusel, po novom už musí uložiť pokutu. “Zároveň sa zvýšili aj pokuty za smrteľný pracovný úraz, a to najmenej na 33-tisíc eur (do 1. marca 2010 to bolo 3 300 eur) a za porušenie bezpečnostných predpisov hrozí zamestnávateľovi pokuta až do 100-tisíc eur (do 1. marca to bolo 33-tisíc eur),” uzatvára Vorobelová.