Kategória: Médiá

  • Národná koalícia: Biznis záujmy politikov a najmä ministrov musia ísť už bokom

    Národná koalícia: Biznis záujmy politikov a najmä ministrov musia ísť už bokom

    BRATISLAVA – Zásadné zmeny v politickej kultúre, rázne kroky v prospech obyčajných ľudí, nekompromisný boj proti korupcii vo všetkých sférach spoločenského života či oživenie slovenského hospodárstva sú hlavnými cieľmi nového predsedníctva politickej strany Národná koalícia.

    Tú do najbližších parlamentných volieb povedie Slavěna Vorobelová, ktorá na čele strany nahradila exministra financií Sergeja Kozlíka. Podľa líderky Národnej koalície sú ľudia znechutení zo súčasného politického diania – politiky koalície i opozície, odmietajú rôzne politické experimenty, sú sklamaní, že politici neriešia ich každodenné problémy.

    „Ľudia už takmer nikomu a ničomu neveria. Aj preto sa do vedenia Národnej koalície dostali osoby, ktoré zväčša nemali nič dočinenia s politikou. Uvedomili si však, že nestačí kritizovať, anonymne útočiť na každého, ani bedákať, ale naopak, treba urobiť konkrétne kroky v záujme nastolenia skutočných a reálnych zmien. Obyčajný človek nemá v dnešnej dobe šancu domôcť sa svojich práv a presadiť akú takú spravodlivosť, a preto je potrebné pokúsiť sa spojiť ľudí, ktorí odmietajú počúvať prázdne reči politikov a očakávajú konkrétne, praktické a zásadné systémové zmeny a riešenia.“

    Slavěna Vorobelová

    Podpredsedami jej strany sa stali Peter Sokol – prvý podpredseda, Marek Para, Sergej Kozlík a Branislav Jaďuď. K zmenám došlo aj na vedúcich postoch na nižších straníckych úrovniach, čím chce dať Národná koalícia nespokojným občanom jasne najavo, že to so skutočnou zmenou myslí vážne.

    „Predstavujeme novú politickú silu, s ktorou treba počítať a ktorá má aj vďaka odbornému zázemiu veľký potenciál svoje ciele a zámery aj zrealizovať.“

    Slavěna Vorobelová

    Hlavnou prioritou oživenej Národnej koalície je presadzovať v prvom rade záujmy Slovenska a jeho obyvateľov doma, aj v zahraničí. Z toho dôvodu strana mieni presadiť systémové zmeny nielen pre zlepšenie ekonomiky, ale aj zdravotníctva, školstva, vrátane vedy a výskumu. Zároveň je za nulovú toleranciu voči korupcii, klientelizmu, podvodom a daňovým únikom. V rámci boja proti týmto neduhom predloží strana sériu účinných zákonov.

    „Treba zastaviť únik miliónov eur, ktoré sú nevyhnutné na obnovu slovenského poľnohospodárstva a podporu sociálneho systému, v rámci ktorého chceme presadiť napríklad dôchodkovú reformu. Ako prvý krok znížime vek odchodu do dôchodku na 62 rokov, čo treba garantovať ústavným zákonom spolu so stanovením minimálnej mzdy na úrovni aspoň 55% z priemernej mzdy dosahovanej v národnom hospodárstve. Zároveň výrazne zvýšime minimálne dôchodky, aby naši dôchodcovia, teda starí rodičia či prarodičia neživorili. Podobne zasiahneme aj v záujme mladých rodín, matiek, ktoré deň čo deň zápasia často-krát o prežitie.“

    Slavěna Vorobelová

    Strana pod jej vedením chce rovnako zaviesť reformy aj v oblasti ochrany prírody, pričom poukazuje na nutnosť prijatia nového, moderného zákona v oblasti lesníctva, poľovníctva a rybárstva.

    Čo sa týka zahraničnej politiky, Národná koalícia podľa jej líderky presadzuje reformu Európskej únie tak, aby únia bola úniou európskych národov a štátov, ktoré majú právo chrániť tradičné európske kresťanské tradície a kultúru.

    „Odmietame snahu bruselských byrokratov o federalizáciu EÚ, nezmyselné diktáty z Bruselu, a to aj ohľadne povinných kvót pre prijatie ilegálnych migrantov. Ilegálnu migráciu treba zastaviť a ilegálnych migrantov dostať z územia EÚ naspäť do ich materských krajín.“

    Slavěna Vorobelová

    Na margo NATO strana akceptuje fakt, že Slovensko je členom tejto medzinárodnej organizácie, ale podľa Vorobelovej to neznamená, že naša krajina nemôže presadzovať zmenu NATO.

    „Odmietame NATO ako útočnú organizáciu. Nechceme, aby nás napríklad USA zatiahli skrze NATO do nelegálnych agresívnych vojen.“

    Slavěna Vorobelová

    Šéfka Národnej koalície je za okamžité zrušenie protiruských sankcií, ktoré zbytočne poškodzujú slovenskú ekonomiku, a tým pádom aj obyvateľov Slovenska.

  • Pri problémoch s firmou sa obráťte na inšpektorát práce

    Pri problémoch s firmou sa obráťte na inšpektorát práce

    Ak ste živnostník, ale vykonávate pre firmu závislú prácu, alebo vám zamestnávateľ nevypláca mzdu či poškodzuje iné vaše nároky, inšpektoráty práce to môžu odhaliť. Ako hovorí Ľubomír Tomečko, zástupca pre inšpekciu práce z Inšpektorátu práce v Prešove, v praxi sa stretávajú aj s porušovaním predpisov v oblasti závislej práce, pri odhaľovaní tzv. zastretých pracovných pomerov. „Definícia závislej práce, tak, ako je uvedená v paragrafe 1 Zákonníka práce, by mala predstavovať určitú ‚bariéru‘ voči narastajúcemu trendu prechodu z pracovnoprávneho vzťahu do obchodnoprávneho vzťahu (zamestnanec – živnostník). Závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.“

    Kedy vyhľadať inšpektorát

    Ak máte ako zamestnanec pocit, že sú porušované vaše práva, máte možnosť obrátiť sa na príslušný inšpektorát práce, podľa miesta sídla zamestnávateľa. „Živnostníci sa pri nedodržaní obchodných podmienok (napríklad nevyplatenie odmeny za prácu atď.), majú možnosť obrátiť sa aj priamo na súd. Inšpektorát práce môžu však požiadať o pomoc v súvislosti s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. Môžu tiež podať podnet na ‚zamestnávateľa‘ aj v prípade, ak ide o závislú prácu,“ hovorí Slavěna Vorobelová, hovorkyňa Národného inšpektorátu práce v Košiciach.

    Pokuty sú vyššie

    Od 1. marca tohto roka nadobudla účinnosť novela zákona o inšpekcii práce. Tá stanovuje, že inšpektorát práce za porušenie pracovnoprávnych predpisov uloží zamestnávateľovi pokutu až do 100-tisíc eur a za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2-tisíc eur do 200-tisíc eur. Do účinnosti tejto novely inšpektorát práce mohol uložiť pokutu, ale nemusel, po novom už musí uložiť pokutu. „Zároveň sa zvýšili aj pokuty za smrteľný pracovný úraz, a to najmenej na 33-tisíc eur (do 1. marca 2010 to bolo 3 300 eur) a za porušenie bezpečnostných predpisov hrozí zamestnávateľovi pokuta až do 100-tisíc eur (do 1. marca to bolo 33-tisíc eur),“ uzatvára Vorobelová.


    Zdroj: Finweb